Histórie sú vlastne duplikáty telesných schránok mŕtvych ľudí. Sú v Archíve ako v knižnici, musí tam byť ticho, inak sa prebudia a vtedy sú hysterické, zmätené a nebezpečné a nemôžu sa dostať do vonkajšieho sveta… Knihovníci sú nesmrteľní (alebo skôr dlllllho žijúci) ľudia, ktorí sú sústavne v Archíve, zabezpečujú jeho správny chod a posielajú správy o úniku Histórií. (Victoria Schwab: Archiv, Vydavateľstvo Albatros Media 2014/02)
Posielanie tých správ si autorka požičala od Posla smrti. Boli to na papieri sa objavujúce mená a vek Histórií. Vo viacerých filmoch som videla takéto fungovanie práce u Anjela smrti.) Správci, akým je aj hlavná hrdinka, chytajú Histórie v rámci Archívu a posielajú ich späť na odpočinok a Lovci ich chytajú vonku, keď sa dostanú do reálneho ľudského sveta. Schválne som napísala „reálneho“, lebo mne Archív evokoval nejakú inú dimenziu alebo sekciu sveta, kde sa dostanete len cez také portálové dvere a máte tam 1 jedinú povinnosť – chytať zombíkov 8D
Histórie boli čudné. Za celú knihu som sa nedozvedela, prečo preboha existuje ten Archív a Histórie. Načo sú tieto schránky ľudských duší uložené v poličkách Archívu? Toto mi autorka nevysvetlila, proste som to mala rešpektovať, lebo na tom postavila príbeh. Ale nezaškodilo by aj nejaké vysvetlenie.
Páčil sa mi ale samotný Archív. Predstavovala som si ho ako také bludisko s mnohými dverami a za dverami také boxy, ako majú v krematóriách, kde boli uložené Histórie. Vôbec som neočakávala takýto príbeh, pretože z anotácie som si myslela, že pôjde o niečo iné. Na začiatku ma to trochu vyrušovalo, pretože som naozaj čakala niečo iné, na čo som bola aj natešená, no potom som sa do príbehu tak vžila, že mi to vyhovovalo tak, ako to bolo.
Hlavná postava Mac je sama o sebe zaujímavá. Je to mladé dievča, ktoré sa samo prihlásilo na túto prácu Správcu už v 12tich rokoch. Vtiahol ju do toho dedko a bolo milé, že konečne je tu nejaká hrdinka, ktorá nenarieka nad svojím poslaním, proste ho brala ako je a plnila ho. Občas sa posťažovala, ako ju všetko bolí, ok, ale inak neriešila. Mala jeden z tých smutných životných príbehov, ktorý ovplyvňoval celú knihu, no tieto časti spomínania sa do príbehu proste hodili. Nevadilo mi, že kniha je občas taká depresívnejšia. Veď keď sa jedná o mŕtvych, ktorí sa prebúdzajú, depresiu a temnotu proste čakáte. Prišla mi ako dobrá hrdinka, ktorá sa potkla len v tých romantických záležitostiach. No to zvaľujem na autorku knihy a nie na hrdinku príbehu 8D Bolo tu aj mnoho tajomstiev, z ktorých veľa sa odhalilo na konci, no Mac vždy riešila aj niečo pomimo a tak som vždy mala nad čím rozmýšľať. Niekedy mi to neprišlo zaujímavé, ale vcelku mi to nevadilo.
Veľkým spestrením bol pre mňa aj taký malý detail – dej sa odohrával cez letné prázdniny. Konečne nemusím riešiť spolužiakov, ale môžem sa plne sústrediť na príbeh a námet. Takisto bola zaujímavá schopnosť členov Archívu – cez dotyk vnímali spomienky a myšlienky toho, čoho sa dotkli. Ak sa dotkli Histórie, videli jej posledné spomienky, ak sa dotkli živého človeka, videli v obrazoch, čo mu beží hlavou a iné. Bola to taká menšia nadprirodzená schopnosť, ktorá sa kontrolovala a utlmovala prsteňom, pretože nie je ľahké s tým žiť a fungovať.
Wesley Ayers je samostatná kapitola. Ten chlapec je zlatíčko 8D Strašne mi sadol, bol vtipný, milý, zaujímavý a taký pozitívne energický. Ten druhý fešák si u mňa od začiatku moc sympatií nezískal. Zvyšok vedľajších postáv mi tam tiež nevadil. Knihovníci aj rodičia Mac pekne dopĺňali dej. Zaujímavosťou boli aj retrospektívy s mŕtvym dedkom, kde Mac spomínala, čo všetko jej hovoril a tak sme sa aj my dozvedali mnoho informácií. V knihe boli tieto pasáže aj esteticky oddelené, takže ste sa v tom nestratili.
Ten milostný trojuholník si nepredstavujte ale úplne hrôzostrašne. Autorka to vymyslela a vyriešila dobre a nebolo to nejak extra násilné, do príbehu sa to hodilo, len v tej chvíli, ako to tam začalo niekde v polke knihy, som len proste zostala obarená typu: „Nieee, prečo?“ 8D Ale dá sa to prežiť. Knihu som mala rozčítanú niekoľko mesiacov. Bolo to však kvôli štátniciam a chorobe a nie kvôli kvalite knihy. Celkovo sa mi kniha naozaj páčila. Myslím, že mi aj pomohlo, že som ju nezhltla naraz. Takto som si všetko pekne postupne mohla spracovávať. Knihu som vedela kedykoľvek odložiť z ruky a pri vracaní sa k nej som si všetko pamätala a znova sa chytila.
Knihu odporúčam. Je to taká zmes FANTASY a sci-fi, nový svet a nové pravidlá, dobrí hrdinovia a námet, proste milé oddychové čítanie. Teším sa na 2. diel.
