Druhý diel série Malé klamárky zo života štyroch zdanlivo dokonalých dievčat. Spencer pokračuje v preberaní priateľa staršej sestre, no dočká sa poriadneho prekvapenia. Aria sa pre zmenu zamiluje do frajera jednej z nich a privolá veľký problém. Emily sa tajne zblíži s úhlavným nepriateľom a netuší, aké strašné rozuzlenie sa na ňu zosype. A Hanna sa vypracuje na hviezdu školy, no jej posadnutosť dokonalosťou ju priveľmi vyčerpáva. Nad všetkými však stále visí hrozné tajomstvo, ktoré ich môže zničiť.
Pokračovanie série Malé klamárky je opäť písaná formou ako aj predchádzajúca prvá časť, takže vás tu v tomto smere nič neprekvapí. V deji sa opäť posúvame ďalej, hlavná štvorka sa ako tak zblíži a má opäť vytipovaného adepta na potencionálnu –A – tentoraz sa ním stáva Toby Cavanaugh. Sara dokázala Tobymu vytvoriť poriadne zvrhlú minulosť, no páči sa mi, že sa neostýcha niečo také napísať do svojich kníh. Vedomie, že Toby s Jennou mali v dobe aktu asi jedenásť alebo dvanásť (možno aj menej) rokov je však naozaj deptajúce.
Obláčik tajomnosti nad „tou vecou s Jennou“ sa teda v tejto knihe rozplynie a my sa konečne dozvieme, o čo ide a to hneď na začiatku. Dej celej knihy nie je zlý, no prvá sa mi páčila viac. Spencer rieši svoj vzťah s Wrenom, rodičmi a sestrou a spomienku z noci kedy sa stala „tá vec s Jennou“, Hanna má pocit, že jej priateľstvo s Monou sa začína postupne rozpadať a aby toho nemala málo, do Rosewoodu príde jej otec a zoznámi ju s jeho nevlastnou dcérou Kate a snúbenkou Isabel.
Emily sa zbližuje s Tobym a opäť si nie je úplne istá svojou sexuálnou orientáciou, Aria sa dá dokopy s Hanninim bývalým priateľom a to vedie k hádke medzi nimi. Vyvrcholenia sú naozaj zaujímavé. Spencer zisťuje že Melissa je bezcitná mrcha, Hanna to isté zisťuje o svojej nevlastnej sestre, obzvlášť zaujímavá bola kapitola Tobyho a Emily v aute končiaca hysterickou Emily bežiacou kukuričným poľom. No a keď sa Aria nechá inšpirovať Šarlátovým písmenom, ktoré ani nečítala, matka ju na neurčito vyprevadí z domu rovno na ulicu.
A aby toho nebolo málo v závere sa pomerne drastickým spôsobom dozvieme odpoveď na otázku, či je Toby naozaj –A alebo nie.