Aleksimu Kivi sa krátko pred jeho 14-tinami stratila matka. Len tak, nevrátila sa z roboty. A nikdy viac ju nenašli. Ani jej telo. Aleksi nemal nikoho, len ju, svojho otca nepoznal. A tak si svoj život potom odžil po pestúnskych rodinách. Zmenil sa.
Antti Tuomainen: Temný ako moja duša, SLOVART, 2014/08
Celý jeho život ovládlo jediné: nájsť toho, čo mu zabil mamu a opýtať sa ho, prečo to spravil. Myslí na mamu, ako zomierala, ako jej o dlho trvalo. Tejto myšlienke podriadil všetko, aj svoj súkromný život už mladého muža. Dával do súvislostí detaily, čriepky spomienok, veci, udalosti. Mal akési vnútorné videnie, predtuchy. Tak sa dostal k milionárovi Saarinenovi. Zistil, že mama s ním mala známosť. Aleksi je presvedčený, že to on zabil jeho mamu.
Po 20. rokoch od jej zmiznutia sa zamestná na jeho statku ako domovník. Pre svoju pomstu opustí celý svoj dovtedajší život, svoju priateľku Mirju, ktorú má rád a nedokáže jej to vysvetliť, nemôže. Musel by odkryť svoju temnú stránku, ktorú má len pre seba a pre ktorú žije. Aleksi je totiž veľmi uzavretý a nikomu nerozpráva čo sa mu stalo. Stretáva sa len s policajtom Ketomom, ktorý vyšetroval zmiznutie jeho mamy a je chorý na rakovinu (vraví, že „rakovinové bunky sa množia pričom nechápu, že ničia to, v čom žijú. Ničia, aby sa zničili“.)
Saarinen má dcéru Amandu vo veku Aleksiho. Po príchode na statok, aj napriek predsavzatiam, že je tam len a len preto, aby pomstil svoju mamu, začne si románik s Amandou. Nevie však, že ona je vypočítavá a chce od neho, aby zabil jej otca. Samozrejme, bola by jeho jedinou dedičkou. Aleksiho využíva, ale spáva aj s ich šoférom. Práve tento vzťah má na konci veľmi zaujímavé rozuzlenie. Na statku je ešte kuchárka Enni. Aleksi pokračuje stále v pátraní. Zistí, že Amanda nie je tá, akou sa opisuje. Je to prefíkaná a vypočítavá žena, ktorá je závislá na drogách. Aleksiho len využíva. Ten sa pri svojom pátraní zapletie sem-tam do veľmi životunebezpečných situácií aby nakoniec zistil, že nie je všetko tak, ako si to on poskladal. Pravda je iná a prekvapujúca.
(Pozor spoiler) Jeho mamu zabil človek, ktorý na statku býva, ale Saarinen to nebol. Lebo ten nakoniec tiež zomiera rukou tohto človeka. Pravda sa nakoniec objasní. Ale Aleksi stratil 20 rokov svojho života a zrazu zistil, že keď dosiahol svoj cieľ, nemá na svete nič a nikoho. Zostal mu len starý a chorý Ketomom. Naberie odvahu a zavolá Mirje. Smola. Má práve zásnuby. Ale aspoň jej povie, prečo ju opustil.
Čítalo sa to celkom dobre, i keď to nebolo čisté krimi. Skorej je to príbeh pomsty, ktorá pohltí jeden život. Nazretie do vnútra človeka, ktorého zmení vražda jeho matky. V knihe sú stručné, ale veľmi pekné a výstižné opisy prostredia, krajiny. Tie sa mi naozaj páčili. Dej nespomaľovali, ale len jemne dotvárali. Slovné spojenia pri opisoch boli naozaj majstrovsky pospájané. Kapitoly sa striedali – boli to opisy života Aleksiho s jeho mamou, keď ešte žila a potom o 20 rokov neskôr, po jej smrti. Pekne je tam opísaná myšlienka podstaty toho, že v živote veci, ktoré nám ho zmenia sa dejú v nepozornosti, bez rozmyslu, keď robíme niečo úplne iné a v dobrej viere.
Kniha sa čítala dobre, ľahko. Dej nemá nejaké prudké gradácie, ale takú stálu krivku napätia. Autorovi sa podarí držať čitateľa v takom jemnom napätí až do konca knihy. Pekná ukážka temnej stránky duše muža, ktorý svoj život žije len pre dosiahnutie spravodlivosti a pomsty. Odporúčam prečítať.
