Vtipná, svieža, súčasná a k tomu napísaná úžasným spôsobom. Pri čítaní som sa aj nahlas zasmiala. Naposledy som sa tak pobavila na Marťanovi. A potom že Angličania nemajú zmysel pre humor.
Mark B. Mills: Čakanie na Pesa, Vydavateľstvo FORTUNA LIBRI 2014/11.
Príbeh rozpráva hlavný hrdina – Daniel, ktorý sa živí písaním reklamných textov (preto sú jeho myšlienky aj „hlášky“ neuveriteľne výstižné a na vyjadrenie nemusí používať siahodlhé opisy. Daniel nemá robotu a do toho ho opustí priateľka. Odíde, ani nevie kde a nechá mu na starosť nie práve vábne vyzerajúceho psa z útulku, ktorého on nemôže vystáť.
Ako píše: „Peso je všetko možné len nie štíhly. Je to územčistý, vyžratý, nenapraviteľný, darebný bastard.“ „Vyzerá ako pes, ktorý vpálil hlavou do múru a vykašľal sa na plastickú operáciu.“ Peso to vycíti a ich vzťahy sú viac ako na bode mrazu.
Daniel sa rozhodne, že ho vráti späť do útulku. Medzitým stále rozmýšľa nad dôvodom, prečo ho Clara opustila. Nazvala ho cynickým, bezcitným a povýšeneckým. A to všetko preto, lebo nezdieľa jej záujem o anjelov a podobné duchovné veci.
Plány sa mu však skrížia. Vezme Pesa do útulku. Ale šofér autobusu ich nechce zobrať, lebo má strach, že pes niekoho pohryzie. Daniel chce urobiť scénu, čo má obyčajne vo zvyku, ale keď vidí Pesa nechá to tak a vystúpi. Šoférovi ho príde ľúto a tak mu poradí, že ak by to bol špeciálny pes, tak ten do autobusu môže. A tak ho Daniel nazve, že je to alertný pes a nastúpia do autobusu – i keď šofér má predsa podmienky. Pesa musí skryť, aby svojim vzhľadom nestrašil cestujúcich.
Ale príde s ním naspäť – Pesa nevezmú späť do útulku, lebo ho nedali vykastrovať – vraví mu: „Hej ,kamarát, vieš, že ti chceli odfiknúť guľky?“. Zdá sa mu to absurdné a tak sa začne ich spoločný život.
Peso si obsadí gauč, na ktorom sa rozvaľuje. Vzájomne sa pozorujú. Daniel prežije krátky románik so sestrou svojej expriateľky a ide na pohovor do reklamnej agentúry. Ale čo s Pesom? Musí ho zobrať so sebou. Robotu dostane, ale dáva si podmienku. Do roboty s ním bude chodiť aj Peso, aby nebol sám doma.
Dostáva za svoju spolupracovníčku veľmi atraktívne dievča Edith a hneď majú robotu, vymyslieť reklamu na ústnu vodu. V ich kancelárii okrem dvoch pracovných stolov je aj gauč – ako „pracovisko“ pre Pesa, ktorého si aj napriek tomu, že je veľmi škaredý, obľúbia skoro všetci v agentúre. Stáva sa ich maskotom, získava si srdcia ľudí, spravia z neho poštára, nosí im poštu a hlavne- stáva sa pre nich inšpiráciou. Medzi Danielom a Edith vznikne vzťah, čo sa však nepáči jednému zo šéfov.
Pekne je tam opísaný stav, v akom sa nachádza sanatórium pre starých ľudí – všade je vidno snahu vytĺcť od druhých čo najviac peňazí za čo najmenšiu námahu a pracujú tam opatrovateľky z východnej Európy za minimálnu mzdu… Daniel tam príde navštíviť starého otca, ktorý má alzheimera a stráca pamäť. Omylom sa dozvie, že jeho otcom je niekto úplne iný, ako si myslel. To mu obráti život na ruby.
Okrem toho jeho spolunažívanie s Pesom sa mení. Sú si blízky, Daniel vníma inak jeho potreby, začína viac chodiť pešo, vyhľadáva reštaurácie, kde môže aj pes a stáva sa z nich nerozlučná dvojica. Medzitým žiada, svoju mamu, aby mu povedala pravdu, kto je jeho otec. Jeho vzťah s Edith naberá na vážnosti. Vzájomne si veľmi dobre rozumejú, aj robota im ide od ruky, sú dobrý tím.
Ako sa čoraz viac zbližuje s Pesom, chce sa o ňom dozvedieť viac, aby ho lepšie pochopil. Tak sa dopátra k tomu, že majiteľka psa je po rozsiahlej mozgovej mŕtvici v nemocnici. Peso bol jej jedinou potechou – ako im povedal jej synovec, bol to jej manžel, ktorého nikdy nemala. Boli stále spolu. S Edith sa rozhodnú, že k nej Pesa prepašujú, napchajú ho do batoha. Sestrička ich zavedie do izby a vraví, že stará pani je na tom veľmi zle, je v bezvedomí, ale stále bojuje a nechce sa vzdať. Ale že je to beznádejné, čo ukazujú aj prístroje.
Keď v izbe osamejú, vypustia Pesa a ten okamžite vyskočí na posteľ a pritúli sa k svojej majiteľke. Sestrička sa medzitým vráti a chce ich vyhodiť, ale prístroje začnú vykazovať aktivitu a stará pani pohne rukou. Daniel jej ruku chytí a položí ju Pesovi na hlavu a stará pani zomiera.
Clara zistí, že spravila chybu a chce sa vrátiť. Ale nechce to už ani Daniel, ani Peso, ktorý si na Edith zvykol. A tak Daniel odchádza z roboty, aby ju nestratila Edith.
O vtipné situácie a dialógy v knihe naozaj nie je núdza. Číta sa veľmi dobre. Aj preto, lebo vety sú krátke, veľmi trefné, spisovateľ používa pekné prirovnania. Dej odráža život súčasného mladého Angličana, ktorý sa postupne s tým, ako sa snaží prispôsobiť psovi, mení k lepšiemu. Vzájomne si hľadajú cestu k sebe. Postava Daniela je veľmi pekne opísaná, ani nie tak navonok, ako jeho vnútro, postoje, názory. Určite odporúčam prečítať. Výborná kniha. Opäť oceňujem obal knihy, jednoduchý, ale výstižný – pes so svätožiarou 😉
POZOR, SPOILER! Kniha sa končí s tým, že vezme Pesa a idú prvýkrát navštíviť skutočného Danielovho otca.
